Dnešné ráno bolo ako malované, slnko nádherne svietilo a lúče sa odrážali od čerstvo napadaného snehu zo včerajška. Na nálade veľmi pomohlo aj to, ako sa dobre o nás postarali na Horskej Chate pod Kráľovou Hoľou. Skvele zariadená chata v nádhernom prostredí a so super Dominikou, ktorá nám ráno ešte pripravila aj raňaky a čerstvú kávu, to sa hneď lepšie vybiehalo na trasu, ktorá ma dnes čakala.
Na Kráľovej Holi bolo stále prekrásne počasie, v mrakoch sa nám pomaly odkrýval vysielač. Bolo tam približne 30 cm čerstvého snehu, a panorámu dotvárali siluety mrakmi zahalené tatranské kopce. Výjavy z rozprávky, na ktorej by sa dalo naozaj dlho kochať, na čo sme ale Honza a ja nemali dnes čas, pretože nás čakalo vyše 40 km ťažkým terénom po hrebeňoch Nízkych Tatier.
Ako sme postupovali, tak snehu ubúdalo a pred Vápenicou sme si prezuli ťažké goratexové topánky na tenisky. Dúfali sme, že už veľa snehu nebude, ale to bola chyba pretože po chvíli sme mali tenisky a aj ponožky úplne premočené. A v takýchto teniskách sme pokračovali až do konca. Chvíľami nám v nich čľapkala a vylievala sa z nich voda, takže na sa mi na nohách z tých mokrých ponožiek urobili aj nové otlaky.
Z pôvodného plánu, doraziť až na Štefánikovu chatu sme na Čertovici upustili. V danom momente to bol už nereálny cieľ pretože bol večer a navyše, po jedle už sme sa nevládali ani postaviť. Pokračovanie by znamenalo, že by sme mali niekoľko kilometrov extrémne náročného terénu a dorazili by sme až veľmi neskoro v noci.
Dnešný celý deň nám obom zobral veľa energie, ale Honza to zvládal naozaj statočne. Obaja sme ale bojovali so záverom, ktorý sa javil ako nekonečný a aj dva kilometre v kopcovitom teréne človek kráča veľmi dlho, keď sa štverá do prudkého kopca.
Nasledovný úsek bude veľmi podobný tomu dnešnému, keďže hore je sneh a tak uvidíme, ako sa s tým potrápime.