Je až neuveriteľné, koľko svelých ľudí dáva tento beh dokopy. Ani sekundu som dnes nebežala sama. Z Košíc so mnou vybehli košickí bežci Rišo a Martin, ktorý, sa po pár km odpojil. Ďalej sa pridali Tomáš aj Gabika, ktorí organizujú psie bežecké závody a vzali s nami aj psíkov Igiho a Rufusa. Na Lajoške sa odpojili a naproti nám bežec zo včerajška Laci.
Príroda pod Kojšovskou hoľou ma dostala a fazuľová polievka na chate Erika tiež. Tam sa bežecký support vymenil. Ďalší sympatický človek Ľubka, poverila svojho manžela Dana (a psíka Čirka) na posledných 20 km. Ten si myslím vypočul celkom dosť môjho sťažovania, pretože síl som už veľa nemala. Dobehla som do Kúpelov Štós. Ležím v retro ubytovni, kde nás na posteli vítal toaletný papier harmasan a spoločné sprchy k tomu. Ale som šťastná. Kilometre na adopciu ubiehajú oveľa rychlejšie než tie moje v nohách. Vlastne inak, som hrdá, akých ľudí mám okolo seba. Tých znamych aj neznámych. Ľudí, ktorí si urobia voľno v práci, aby mi pomohli na trase a tiež ľudí, ktorí vezmú svojich 10 euro a pošlú ich na zažitkovú terapiu onkologicky chorych detí. Často dostávam správy typu: ste skvelá. Nie ja, mňa „len“ bolia nohy… skvelí ste VY VŠETCI!