Zápis z dnešného dňa je opäť od Ľuda, s jeho pohľadom do zákulisia #zozivotasupportu. Na tento deň som nemal veľa informácií, nebol som ubytovaný na rovnakom mieste ako Lenka a Honza, keďže včera museli skončiť na Čertovici namiesto na Štefánikovej chate. Ale vedel som, že dnešná trasa bude pre nich opäť náročnou. Prudké stúpania, sneh a pre mňa iné nepredstaviteľné neduhy počasia a tak sa im posnažím uľahčiť život, ako to len bude možné. Preto aj píšem tento zápisok.

 

Ráno som si trochu pospal a potom som vyrazil na Čertovicu, kde som do auta naložil všetky veci, ktoré tam Lenka a Honza nechali. Ďalšou úlohou bolo pripraviť články na Lenkin web o behu. To som urobil ešte na Čertovici, kde som si v príjemnom motoreste s čarovnými výhľadmi na okolie zopár hodín posedel, zahral na hipstera, popíjal kávu a pracoval na článkoch. Popritom sa mi podarilo aj skontaktovať s Luckou, ktorá mala pre nás ubytovanie v Donovaloch. Úlohy opäť išli ako po masle a mojím posledným cieľom bolo zohnať pre Lenku tejpy, to som si urobil menšiu zastávku v Banskej Bystrici. Začínam sa cítiť ako Superman, vo voľnej chvíli píšem články ako Clark Kent. Zostávalo mi už len dostať sa na Donovaly a tam sa stretnúť s Luckou.

Sám som sa čudoval, ako mi to všetko dobre odsýpalo, tak som priebežne kontroloval na webe GPS lokáciu Lenky a Honzu. Tým to zjavne tak dobre nešlo a na prvý, druhý aj tretí pohľad išli celkom pomaly.

Zjavne cesta nebola tak priechodná. Nevedel som vôbec odhadnúť kedy dorazia. Zrazu mi Honza volá, sú na Chopku a museli vymyslieť náhradný plán, Donovaly už v rozumnom čase nedávajú a hlavne v noci sú hory neľútostné. Povedal mi, že ešte budú pokračovať chvíľu po červenej a potom odbočia na Ďurkovú chatu. Ale že tam asi nebude signál a tak mi to dáva teraz vedieť.

Na Donovaly teda prichádzam sám, už neočakávam, že sa Lenka a Honza dostavia. Ani si neviem predstaviť ako sa cítia, minimálne zázemie, žiadne extra náhradné oblečenie na prezlečenie, luxus ako zubná kefka a pasta, to nebudú mať a maximálna únava. Kontrolujem aspoň GPS a vidím, že sú na chate. Tesne pred ôsmou mi zvoní telefón, prekvapivo mali na Ďurkovke signál. Plánujeme nasledovný deň.

Už na ich hlase je počuť ako sú unavení, ale som rád, že sú v poriadku. Plán je celkom jednoduchý, nasledovný deň, okolo obeda doraziť na Donovaly, a tu poobede zostanú a budú trochu regenerovať. Táto správa ma veľmi potešila, pretože odpočinok, hoci aj len na pol dňa podľa mňa naozaj potrebujú.

Jedna vec je nájsť odvahu, motiváciu a vystúpiť s komfortnej zóny až na hranicu vlastných možností, ale častokrát si oveľa väčšiu odvahou vyžaduje povedať STOP. Hoci dnešný plán nesplním, ale už je to za únosnou hranicou a to riziko za to nestojí. Honza a Lenka sú naozaj skúsení, poznajú seba samých a práve preto našli odvahu urobiť aj takéto rozhodnutie, ktoré možno ide proti vlastnému egu (veď kto z nás si rád priznáva, že už nevládze?), ale zasa buduje pokoru.