Posledné dni v sebe majú veľkú mágiu. Mágiu konca niečoho veľkého, túžbu po blížiacom sa odpočinku a návrate do všedného života, ktorý zostane už navždy ovplyvnený tým, čo bolo.  Celé dni sa modlím, aby to utrpenie skončilo a keď je o konečne tu, je mi to ľúto.

Budík zvoní už o 4:30. Pohýbem prstami na nohách a som prekvapená, že v nich stále cítim cit. Boľavé koleno cez noc trochu odpuchlo, členky, tiež vyzerajú lepšie, ale na lodičky to stále nevidím. Raňajkujem už po stý krát v rade praženicu, obliekam sa do žiarivo farebného bežeckého kompletu a vyrážam. Málokto by tipol že táto farebne vyladená žena má v nohách celú republiku. Jedinou nápovedou sú špinavé trailové topánky.

Posledný deň je tu. Vo vzduchu cítiť Devín i dosiahnutie splneného sna. Vonku ma vítajú tváre bežcov, ktorých priviezla Vladka z nadácie Bátor Tábor. Dnes nebudem sama. Náš prvý cieľ je Kamzík. Bežíme tak rýchlo, že Honza nás takmer nestíha odsupportovať. „Musíte spomaliť“ vraví mi. „Tvoja mamina ešte ani nevyrazila z domu.“ Na Kamzíku si objednávame kofolu a zajedáme čipsami. Všetci sme na podobnej chuťovej vlne. Zbeh do Bratislavy už nie je taká krása ako v Malých Karpatoch. Veľa asfaltu, autá, električky, ľudia… tak trochu kultúrny šok po toľkých dňoch v lese. Ďalšia zastávka vedie na Slavín a odtiaľ už smer Devín. Ak nám do doteraz išlo dobre, na Devínskej kobyle poriadne spomaľujeme. Číslo ktoré máme v nohách je za maratonom a všetci sme unavení. Nakoniec má ta SNPčka naozaj 770 km! Na kilometer presne. Posledné metre cez Devín takmer šprintujem.

Na túto chvíľu som čakala celých 16 dní a ani na sekundu som nezapochybovala, že príde. Jediné o čom som pochybovala bol počet dní. Ale to, že v jeden deň budem stáť na konci červenej pod Devínom som vedela. To čo sa dialo potom už asi viete a veľmi ťažko sa to interpretuje.

V cieli čakal Honza, mamina, Vladka z Bátor Tábora, Vilo Bendik a zopár neznámych tvárí. Mamina mi venovala prekrásny kroj, ktorý pre mňa nechala špeciálne ušiť k tejto príležitosti a jeho súčasťou je historický brusliak práve z obdobia SNP. Za zvuku piesne Na Kráľovej holi ma doňho prezliekli. Táto pesnička bola mojou  hymnou v ťažkých chvíľach. Ani neviem čo všetko sa dialo, spomínam si, že ruskí hokejoví fanúšikovia sa s mnou fotili a že Vladka priniesla skvelú tortu. Bol to dobeh, aký som si ani len nevysnívala. Veľkolepý. Ako celá CESTA HRDINOV SNP.