V škole v prírode nerobia moc dobré raňajky. Pomazánka z neidentifikovateľného čohosi dochutená cibuľou. Nakoniec to zachránilo maslo, avokádo a syr. Už mám celkom otupené chute. Občas mi obyčajné veci prídu ako jedlo môjho života, občas ma ani veľké maškrty nenadchnú. Vyrazili sme do Vríckeho sedla.

Vonku bolo chladno, ale nad Fačkovským sedlom sa oblaky trhali. Cesta sa bohužiaľ zhoršovala a teda, na zjazdovku ktorú treba vyšľapať z Fačkovského tak ľahko nezabudnem. Hore bol sneh a tenisky sa mi hneď premočili. Ďalší deň v mokrom. Chlad mi veľmi nevadí, len sa mi z mokrých tenisiek robia dosť boľavé otlaky.

Smerom k Čičmanom som šla po stopách. Vedela som, že predomnou je ďalší SNPčkar. Iný blázon by tadiaľto v tomto počasí ani nešiel. Teren bol veľmi zlý. Šmýkala som sa na snehu, ktory pokryval mokrú trávu a bahno. Občas padala a občas poriadne nadávala. Zrazu som uvidela malé stopy. Nebola som si istá o aké zviera ide, ale tak nejak som zatušila, že je na čase vybrať rolničku na medveďa. Skôr než som tak urobila, začula som zvonenie. Buď mi zvoní v ušiach, alebo je SNPčkar blízko. Dobehla som vysmiateho chalana, ktorý je na ceste 18. deň. Rozpraval mi o tom, ako začal jedneho dňa cítiť, že sa musí vydať na túto cestu. Netrvalo dlho a pridal sa k nám Andrej. Chalan od nás z dediny, ktorého poznám ešte zo škôlky. Behá vertikály po kopcoch na Považí. Spoločne sme klesali k Čičmanom a narazili na stopy, ktorých sme sa tak obavali. Medveď križoval trasu len nedávno. Chudák Lenka, ktorá nám išla oproti, tá to radšej pri pohľade na sneh otočila. Dole nás občerstvila vývarom a palacinkámi a s Andrejom sme pokračovali ďalej. Na Strážove bolo dobrých 30 cm snehu, tak ma potešilo, že niesom sama.

Dobehli sme na Zliechov, kde mimochodom býva moja učiteľka telocviku na základke. Zaujímavou zhodou náhod sme ju na ulici stretli a zaspomínali na časy, ked som nala z behu ospravedlnenku. Dalej som bežala sama. Na Vápeči už sneh nebol, ale za to tam pršalo. V zbehu ma čakal ďalší sympatický človek Vendo zo Slávnice. Ponúkol mi čaj a v Hornej Porube dokonca aj kávičku do porcelánu. Rozlúčili smd sa a zhodli, že pokračovať do Trenčianskych teplíc bude lepšie ďalší deň za čersva a mpžno i v lepšom počasí. Ako dnes povedal SNPčkar – neľutujem sa a beriem to ako súčasť cesty.